PANELÁK VII
Zastavte Sekáča Lojza !

(9.4.2005)

Celé sa to začalo pred mnohými rokmi... Lojzo pracoval ako obchodný zástupca istej zahraničnej spoločnosti ponúkajúcej rôzne haraburdie "zaručenej svetovej kvality". Lojzovi však k srdcu najviac prirástli mačety, ktoré boli vďaka svojej čepeli hrúbky amerického štvrťdolára a brilantne laserom brúsenému ostriu určené na sekanie všetkého možného. Navyše vďaka zdobenej rúčke mohli vkusne vypĺňať prázdny priestor v nejednej obývačke. Ako dobrý obchodník ich pri každej vhodnej príležitosti predvádzal svojím potenciálnym zákazníkom. Lojzo sa bez svojich obľúbených mačiet nepohol ani na krok. Kolegovia ho nevolali ináč ako Lojzo - Sekáč. Všetko má však svoju mieru - Lojzo ju ale nepoznal. Každý svoj voľný čas "zasvätil" predaju mačiet. Už poriadne ani nejedol a nespával... Keď začal svoje mačety predvádzať už aj na akciách typu "Bratislavské stretnutie prezidentov Zanzibaru a Zimbabwe" či "Summit Severo-Afgánskeho paktu" dalo sa tušiť, že s Lojzom už nieje všetko v poriadku...
Jedného dňa sa Lojzo dostal na psychiatrickú nemocnicu Philipa Pinela v Pezinku - teda do blázinca. Po niekoľkých škótskych strikoch a pobyte v molitanom vystlatej miestnosti zistil, že násilím sa tak ľahko na slobodu k svojím mačetám nedostane... Celé hodiny a dni Lojzo snoval plán ako utiecť z tohoto hrozného miesta... Až raz, v jeden deň, sa mu splnil jeho sen...
Už od rána je v celom blázinci čulý ruch. Je predsa 1. apríl a drvivá väčšina osadenstva chystá pódium v pavilóne "Napoleon" na oslavy. Drvivá väčšina... ale nie všetci...
Zošerieva sa a Lojzo sa aj so svojou bandou spoluutečencov prediera malokarpatskými lesmi smerom na juhozápad... Ženie ho iba jedno - nájsť svoju mačetu a pomstiť sa všetkým za dlhé dni strávené v blázinci. Je už iba otázkou krátkeho času, kedy sa Lojzo dostane do Bratislavy, nájde svoju mačetu a...